Basnicky.sk

Kto by si bol pomyslel že virtuálna cesta ma s tebou spojí
Možno som len hľadala z úbohosti
Pre tú poctivosť ktorú si strážim
A po kliknutí na tlačítko sa zjavili tvoje verše
Oči ma začali štípať
Nedokážem si pripustiť tvoju prítomnosť
Pretože si už odišiel za sexom do kuchýn
Si zvrhlý
A ja po tej zvrhlosti túžim
A ja čítam tvoje slová
A ja rozpoznávam štylizáciu
Končeky prstov mi brnia od závisti
Lebo rozum ten vie že mne už neodhrnieš vlasy z tváre
Vďaka tebe píšem ľúbostné básne
Ako som len klesla
Odporca akéhokoľvek verejného prejavu citov
Ale ja neznášam ľúbosť
Keby som sa teraz rozbehla po schodoch spadla by som
Až na prízemie
A telom poumývala všetku hanbu čo špiní dlaždičky
Sklené dvere by odrážali môj tieň
A ty by si mal možnosť pozorovať ako pomaly zaniká v poliach
Tam by som sa vyzliekla a zožala všetko obilie
Slnko by mi opálilo pokožku zvnútra
Pošepkala by som hline ako ju považujem za teba
A drvila by som ju v rukách čo by bolo ozaj príjemné
Keď by už nastala noc a moja pokožka by bola ochladená
Vtedy by som sa zahrabala do hliny
Tej čo som považovala za teba
tam by som sa vyzliekla a začala vdychovať tvoje orgány
a do rána by vyrástol nado mnou kríž
pole by obsypali sedmokrásky s nepárnym počtom lupeňov
a každým rokom pribúdali ďalšie

Lenže my nemáme schody